Život Prešova
online
online
Počas Veľkej noci chodili kedysi oblievať aj dievčatá chlapcov
28.03.2010 Celý región
Vranov nad Topľou 28. marca (TASR) - Veľkonočné sviatky sa kedysi niesli v duchu rôznych obradov a ľudových tradícií symbolizujúcich rozvíjajúcu sa jarnú prírodu a kolobeh života.Bohaté folklórne zvyky sa začínali na Kvetnú nedeľu a pokračovali v priebehu týždňa až do Veľkonočného utorka.
\"Najväčšiemu kresťanskému sviatku predchádzalo obdobie štyridsaťdňového pôstu, počas ktorého sa nekonzumovalo mäso. I zábavy boli v tomto čase zakázané, \" uviedol pre TASR Štefan Kocák z Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou. Ako dodal, v pôstnom období sa prestalo so skupinovými priadkami, ženy tkali na krosnách plátno či koberce už iba individuálne.
Veľkej noci predchádzal týždeň pred vyvrcholením pôstu, ktorý začínal Kvetnou nedeľou. \"V kostoloch sa v ten deň svätili bahniatka, ktoré mali domácnosť ochrániť pred pohromami. Pri prvej jarnej orbe jeden z prútov gazda vložil do prvej brázdy, ďalšie sa vkladali za obrazy svätcov, alebo za takzvanú mešternú hredu, čiže nosný trám domu, \" priblížil Kocák. Podľa jeho slov sa po prvej svetovej vojne nimi začali zdobiť aj hroby na cintorínoch.
Tradičný cyklus veľkonočných obyčají sa začína na Zelený štvrtok. U gréckokatolíckych veriacich sa počas bohoslužby, kde sa prednieslo 12 čítaní o utrpení Ježiša Krista, zviazali pri šiestom povrazy zvonov do jedného uzla. \"Od tohto okamihu sa v kostole nezvonilo, ale rapkalo. S rapkáčmi behali po dedine aj deti, ktoré mali hlasitým zvukom odháňať zlých duchov, \" vysvetlil Kocák. Gazdiné v tomto čase začínali so zdobením vajíčok v orechovom a cibuľovom odvare, v neskoršom období na ne nanášali aj vosk.
Počas Veľkého piatka sa dodržiaval prísny pôst. \"Ešte na začiatku 20. storočia sa ľudia chodili skoro ráno umývať do potoka, pričom často vyslovovali túto vetu: Ti, Jordan, jak bereš kameňe, tak ber z mojoho cela boľeňe, \" poznamenal Kocák. Ľudia chceli byť počas celého roka zdraví a mladé dievčatá sa týmto obradom chceli zbaviť dokonca pieh na tvári. V tento deň sa v domoch zároveň pripravovali veľkonočné jedlá. Varila sa šunka, takzvaná šoudra, upiekol sa veľkonočný koláč a baránok zdobený sladkou plnkou. Urobil sa aj typický sirec, čiže syr z mlieka a vajec. Chlapi sa počas dňa pohybovali po vonku, kde sa venovali ošetrovaniu stromov.
Pripravené veľkonočné pokrmy nazývané paska sa nosili posvätiť do kostolov na Bielu sobotu. \"U rímskokatolíkov to bolo v tento deň, u gréckokatolíkov skoro ráno na Veľkonočnú nedeľu, \" informoval Kocák. Pod tkaným ručníkom bola v košíku uložená aj klobása, cvikla s chrenom, slanina, vajíčka, soľ a trocha pálenky. Po obrade sa gazdiné ponáhľali domov, aby im počas roka neutekali kravy z poľa a aby sa budúca žatva ukončila čo najskôr. Po spoločnej modlitbe rodina zasadla za stôl, pričom žena počas jedenia nevstávala. Podľa Kocákových slov sa verilo, že by počas celého roka nemala ani chvíľu voľného času.
Cez Veľkonočnú nedeľu sa nechodilo po návštevách. Aj dedinská krčma bola zatvorená. V kostoloch sa rozviazali povrazy zvonov a začalo sa opäť zvoniť. Dievčatá si po skončení poobedňajších kostolných pobožností prvýkrát po pôste na dedine zaspievali a zatancovali. Veľkonočný pondelok zas patril tradičnej oblievačke. \"Dopoludnia navštevovali príbytky mladí chlapci, po obede chodili po domácnostiach starší mládenci - parobci, \" spresnil Kocák. Podľa neho na dievčatách neostala často suchá ani nitka, keďže sa oblievalo vedrami a hrncami naplnenými vodou až po okraj. Mládež sa následne stretla večer pred miestnou krčmou. \"Všetci sa spoločne zabávali, pričom im do tanca hrala cigánska muzika, \" poznamenal Kocák. Mnohé dievčatá chceli nasledujúci deň počas Veľkonočného utorka oblievačku chlapcom vrátiť. Ak prišli ráno, boli obdarované koláčom či maľovaným vajíčkom. Keď prišli podľa Kocákových slov popoludní, nedostali nič.
\"Najväčšiemu kresťanskému sviatku predchádzalo obdobie štyridsaťdňového pôstu, počas ktorého sa nekonzumovalo mäso. I zábavy boli v tomto čase zakázané, \" uviedol pre TASR Štefan Kocák z Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou. Ako dodal, v pôstnom období sa prestalo so skupinovými priadkami, ženy tkali na krosnách plátno či koberce už iba individuálne.
Veľkej noci predchádzal týždeň pred vyvrcholením pôstu, ktorý začínal Kvetnou nedeľou. \"V kostoloch sa v ten deň svätili bahniatka, ktoré mali domácnosť ochrániť pred pohromami. Pri prvej jarnej orbe jeden z prútov gazda vložil do prvej brázdy, ďalšie sa vkladali za obrazy svätcov, alebo za takzvanú mešternú hredu, čiže nosný trám domu, \" priblížil Kocák. Podľa jeho slov sa po prvej svetovej vojne nimi začali zdobiť aj hroby na cintorínoch.
Tradičný cyklus veľkonočných obyčají sa začína na Zelený štvrtok. U gréckokatolíckych veriacich sa počas bohoslužby, kde sa prednieslo 12 čítaní o utrpení Ježiša Krista, zviazali pri šiestom povrazy zvonov do jedného uzla. \"Od tohto okamihu sa v kostole nezvonilo, ale rapkalo. S rapkáčmi behali po dedine aj deti, ktoré mali hlasitým zvukom odháňať zlých duchov, \" vysvetlil Kocák. Gazdiné v tomto čase začínali so zdobením vajíčok v orechovom a cibuľovom odvare, v neskoršom období na ne nanášali aj vosk.
Počas Veľkého piatka sa dodržiaval prísny pôst. \"Ešte na začiatku 20. storočia sa ľudia chodili skoro ráno umývať do potoka, pričom často vyslovovali túto vetu: Ti, Jordan, jak bereš kameňe, tak ber z mojoho cela boľeňe, \" poznamenal Kocák. Ľudia chceli byť počas celého roka zdraví a mladé dievčatá sa týmto obradom chceli zbaviť dokonca pieh na tvári. V tento deň sa v domoch zároveň pripravovali veľkonočné jedlá. Varila sa šunka, takzvaná šoudra, upiekol sa veľkonočný koláč a baránok zdobený sladkou plnkou. Urobil sa aj typický sirec, čiže syr z mlieka a vajec. Chlapi sa počas dňa pohybovali po vonku, kde sa venovali ošetrovaniu stromov.
Pripravené veľkonočné pokrmy nazývané paska sa nosili posvätiť do kostolov na Bielu sobotu. \"U rímskokatolíkov to bolo v tento deň, u gréckokatolíkov skoro ráno na Veľkonočnú nedeľu, \" informoval Kocák. Pod tkaným ručníkom bola v košíku uložená aj klobása, cvikla s chrenom, slanina, vajíčka, soľ a trocha pálenky. Po obrade sa gazdiné ponáhľali domov, aby im počas roka neutekali kravy z poľa a aby sa budúca žatva ukončila čo najskôr. Po spoločnej modlitbe rodina zasadla za stôl, pričom žena počas jedenia nevstávala. Podľa Kocákových slov sa verilo, že by počas celého roka nemala ani chvíľu voľného času.
Cez Veľkonočnú nedeľu sa nechodilo po návštevách. Aj dedinská krčma bola zatvorená. V kostoloch sa rozviazali povrazy zvonov a začalo sa opäť zvoniť. Dievčatá si po skončení poobedňajších kostolných pobožností prvýkrát po pôste na dedine zaspievali a zatancovali. Veľkonočný pondelok zas patril tradičnej oblievačke. \"Dopoludnia navštevovali príbytky mladí chlapci, po obede chodili po domácnostiach starší mládenci - parobci, \" spresnil Kocák. Podľa neho na dievčatách neostala často suchá ani nitka, keďže sa oblievalo vedrami a hrncami naplnenými vodou až po okraj. Mládež sa následne stretla večer pred miestnou krčmou. \"Všetci sa spoločne zabávali, pričom im do tanca hrala cigánska muzika, \" poznamenal Kocák. Mnohé dievčatá chceli nasledujúci deň počas Veľkonočného utorka oblievačku chlapcom vrátiť. Ak prišli ráno, boli obdarované koláčom či maľovaným vajíčkom. Keď prišli podľa Kocákových slov popoludní, nedostali nič.
0
www.ZIVOTPO.sk
